1994

14.apríl oči mu zalial pokoj

Bol prítomný ako kedysi, objavoval sa spradicky

Teraz ale, rozlieval sa do široka

Bol ním bez rozdelenia, trvalý stav

Spomienky z mladosti to spustili

Kamarát mu poslal staršiu fotku. Rok ’94

Na tú dobu už zabudol. Zrazu sa uvidel

25 rokov dozadu a vedel že je

Na nej iný človek, že je iný človek

Robil svoju prácu najlepšie ako vedel

Dôveroval o ostatné sa nestaral

Budha vie, kam ta vedie

Budha vie

Sám netušil, kam tá cesta vedie

Vedel len, že musí kráčať niekam po svetle

Na druhú stranu

Niekam za svetlom

Na druhú stranu

Niekam za svetlom