[Verse 1: Lyrik]

To je skvelá príležitosť, kráčať

Len tak, ako že sme ľudia

Je tu mesto a s ním rovné šilty v roku 2007

Neviem, koľká je to éra

Som naladený na plytkosť

Len tak, že sme ľudia z mesta

Dobré prípitky

Je to tak, na nič sa tu nehrám (to nikdy)

Nevidím nič hlboké cez neónové svetlá

Vidím tváre žien, čo sa cítia príliš staré

A, samozrejme, vidím pár tiel

Čo sú ešte príliš mladé (príliš, príliš)

Ľudia majú v očiach zvláštnu silu

Dovolím si tvrdiť, že je to krása

Aj keď ľudí nemám rád, lebo sa len kilujú (beng)

Ale dnes im to prepáčim a dokážem to zvládať

Tam pri obchode barman s dobrými botami

Tak za pät litrov a je tu aj šéf ulice s roztrhanou riflou

Aj fúzatý ujo s manželkou sa tvári kriticky

Nad kritickosťou tejto doby, ale kto by to furt robil

Veď' na Slnku je všetko tak, jak má

Veci sú na svojich miestach

Ale niečo sa mi nezdá

Je tam nejaký chalan, čo sa akoby tacká

Bežne sa ľudia dívajú priamo pred seba

Ale on sa díva úplne do neznáma (úplne celkom)

Je nejaký zasnený

Ako starý básnik

Čo musí, aj nemôže sám žiť

[Verse 2: Bene]

Si ten vietor, si ten priestor, musíš byť tá tma

Na ktorú kričím - objím ma!

Ked blúdim mestom a budím mesto

Vzápätí diktujem iniciály, platím pätsto, kráčam dalej

So slúchadlami na ušiach, nič netušiac

Cítim tvoju blízkosť, kde si, dievča?

Si krásna a ja opitý, to nemôže dopadnúť dobre

Keď tancujem nahý na námestí

Mám len tušenie, čo tuší vzrušenie

Ked sa hráme na paragrafy, vzdychy hltá paplón

Na vrchole a znova na dno

Ktoré je chladné jak chodník, keď kráčame osve

Prázdne ako posteľ dnes, kam sa musím vrátiť

Ale ešte sa chcem stratiť v tej hmle

Jedine, kde ťa môžem mať a vlastniť

A byť štastný raz a navždy

Kým slnko nevnesie trocha svetla

Do života blázna na pokraji pekla

Ktorého stretla tá, čo núti ľúbiť

Raz dávno, a dnes ráno spomienka

Kým slnko nevnesie trocha svetla

Do života blázna na pokraji pekla

Ktorého stretla tá, čo núti ľúbiť

Raz dávno, a dnes ráno spomienka

Kým slnko nevnesie trocha svetla

Do života blázna na pokraji pekla

Ktorého stretla tá, čo núti ľúbiť

Raz dávno, a dnes ráno spomienka