[Verse 1: Bene]

Zatváram oči, aby som videl svetlo

Aspoň štipku, bláznivé spomienky

Rotujú obrazy a postavy pred očami

A okamih a nával štastia, džankni mi

Minulosť do žíl, prosím, dvojitú dávku

Nech zmizne ten oheň v parku a

[Verse 2: Lyrik]

Tisíce duší stratených v predtuche temných síl

Jak strach, prach sa víri

Národy šepkajú, že boh tu už neni pre nich

Prach sa plíži pod zátarasy, pomedzi steny

Od postelí až tam, do poloprázdnych síl

Na polia padá popol príbuzných

[Verse 3: Bene]

Zatváram oči, nech nevidím peklo

Bláznivá pamäť, čo spomína na svet

Daruj mi spomienky, nech si prežijem Matrix

V bezpečí, Matrix, čo nebolí

Bez horiacich pergolí na preddomí

Prosím, nech to už viac nehorí

[Verse 4: Lyrik]

Prišlo to bez varovaní ako výčitky neverných

Mestá sa zahalili do tmy, nikto neveril

V príchod týchto dní, národy v pohybe

Hľadajú nový svet, bolí ich smäd

A unavený spánok privial sen o čistej vode

Aj keď uniknúť strachu a zime nie je možné

[Verse 5: Bene]

Zatváram oči, aby zmizlo temno

Bláznivé zabúdanie, len číry výsmech všade

Vlastne, čí sme, pane? Svet, čo chcem

Žiť, už mizne, pane, spomienky strácajú účinky

Skutočnosť neviem utíšiť

Otváram zrak a viem, že mi pohľad ublíži

[Verse 6: Lyrik]

Železné brány pevností, vytesané do skál

Skrývajú vyvolených a doba je prostá

Nespočet ľudí a smrť ich bozkáva

A v troskách sú doky, prístavy aj jurty

A fanatikmi vzývaní cez tamburíny búrky

Sú démoní času, nového jasu

Božstvá tam planú, tak vstúp k nim

Vstúp k nim, vstúp k nim, vstúp k nim