[Verse 1: Lyrik]

Na horiacej chatrči visí kríž

Skrehnuté prsty má mladý lučištník

A ranný mráz štípe všetky naše kosti, keď

Hnev nášho daimjó horí bez ľútosti

Povstala krestanská Šimabara

Potoky krvi, staň sa to, čo sa má stať

Sedliaci utekajú z polí, aj rodiny

Utekajú s nimi, ja som ten, čo ich má sťať

Všetkých, ktorí išli za hroznou výzvou

Masuda Širó. Toho diabla s krížom

Čo si hovorí aj Jerom. Budú ich tisíce

Ozbrojená lúza, stovky róninov v bitke

Náš pán nás povolal, môj meč je ostrý

Ide dvetisíc ostrí a dvetisíc koní

Dupe po krestanskej Šimabare, máme

Zničiť ten plameň, zničiť ten plameň

Blížime sa klusom oproti rojnici

Rolníci majú rev a róninovia katany

Vrážam do nastavených halapartní

Sekám, krv, sneh je červený v roku povstaní

Svet sa zastavil jak hroty v brnení, moji

Druhovia sú bezradní, a roja sa hordy

Poddaných bez mien, kresťanský boh má

Dnes svoj deň, preň krv strieka z tepien

Šógunovi samuraji padajú tiež, môj

Kôň padá na zem, vidím svoj tieň, des

Paru z nozdier a krvavé ostrie, rev

Bežím, stínam dvojicu žien, horda je

Veľká, zbesilá, je presila, a slnko klesá

Šimabara moja, posledná hodina

Slnko je veľké a červené, objímam

Oceľ, rónina, jeho meč mnou preniká

Obzor zosinel, je len tma tam, kde

Víri čas, tak vezmi si ma, tma, vezmi

Si ma tam. Šimabara

[Verse 2: Bene]

4 hodiny ráno a pot zalieva moju tvár

Nastavujem bohu tvár

Bohu líce, 2000 faciek, rub samoty

V rohu v kríze čupím

Znova sa mi prisnil ten divný sen

Horiace kríže, život, čo vymizne

Chlad ocele, mráz po tele, tma

Strach z ocele, vrah v tom tele, ja

Vyhadzujem porcelán, čo pripomína orient

Zakopávam haiku pod zem

Zabúdam čadó, čakám na ráno

Senča vo víre splachovača si snaží zachovat tvár

Nechcem už rolníkov, róninov

Nájazdy, smrt. Bolí to

Nechcem to slnko, čo zdobí horizont

Nechcem sa v noci budit s pocitom

Že som sťal dvojicu žien

Nechcem Šimabaru

Žit každý večer nanovo

Nie