[Verse 1: Lyrik]

Tak kto je ten najväčší človek v aréne

Kde TV je heroín, čo ubíja na zbláznenie?

Tak povedz mi, čo mám robiť, keď to chcem sám vedieť

Pozorujem škvrny na stene už další deň

Nechce sa mi ísť, piť, vnikám do panelov

Zvykol som si počúvať zvuky u susedov

Všetky hlasy hltám nemo, som Nemo:

Nautilus je mojím domovom a samota luxus

Je tu okno otvorené dokorán v noci bez otázok

Byty sú bezpečné trezory

Pozerám sa na dno bláznov a pre mnohých

Vyzerám jak blázon, ale povedzte mi

Prečo platíte architektov doby, aby ste nemuseli byť

Zodpovední za celý lobing, mobing, džoby, hroby

Celé roky som s tým, lebo žijem ten film, lebo ja som ten film

[Verse 2: Lyrik]

Toto je osobné, ale žiadne tajomstvo, že

To, čo nám ostáva v žilách z rán, je monštruózne

Prenikavé ako spomienka na rána a kosu

Aj náš osud je spomienka vrytá pod kožu

V oddelení syrov postáva stará známa

Má zmätok v kútiku oka, kŕč v kútiku úst

Nevie, či má byť dáma alebo kusnúť jak hus

Bojí sa byť sama, bolí ju pravda, nenávidí toto šialené blues, nenávidíme ho spolu, v pozadí príbehov chodcov

Je bolesť, tam dolu, tam vzadu tá úzkosť, ktorú sa snažíme

Skryť

Preryť ten vryp a z blížnych, čo to nezvládli, si robíme riť

Tak kto je ten najväčší človek v aréne?

Každý chce byť kráľ, život v predstavách, čo sú skrášlené

Ešte radšej nie, nerob ten krok

S páskou cez oči sa blížiš k veľkej trhline, stop!

[Verse 3: Bene]

Život zrazu vyzerá tak krásne kľudne

Izba je hlboká jak šálka Dračej studne

Za oknom plynú príbehy, v izbe stojí čas a vzduch

„život je krásny" je len nemiestny sarkazmus

Vraj slová sú všetko

Tak asi preto tak často strácam reč

A spomienky sú to jediné

Tak asi preto sa tak často vraciam späť

Žiť svoju ulitu, sledovať byt a z neho ulicu

Kde ľudia bežia pred svojím tieňom

Za svojím menom, čo iní vláčia po stokách

Kým vidina ľahkých peňazí sa stráca v smogu

Spolu so snami, čo chceli predbehnúť dobu

A pár biznismenov rozbieha svoju búrku

Kým čajové listy rotujú v mojom čungu

A pri tom všetkom pavúk v rohu tká a tká

A ja trhám lapač snov tam tak sám

Nech do priestoru vstúpia sny, hoc aj zlé

Nech žijem príbeh

Lebo ja som príbeh