[Verse 1: Bene]

Každé ráno vstávame do temna

Ja Bene a tuná Lyrik, môj človek odvedľa

Život je osud a naším osudom je brodiť sa

Po kolená pátosom, tým nánosom našich dní

A prebdených nocí, kde bolí hlava o pár hodín neskôr

Náš život je beat a ten je priestor pre peklo

Cesta, kde hladáme svetlo, ked iní

Prinášajú tmu, zle si vysvetľujú hru

Kým ja makám za vtipnú mzdu

Život je dakde tu, život je vôkol, tu

Život je

Že „hľadám lásku. Nájdem ju?"

Moja karma je drsno zaprášená

Až tak, že viem do nej nakresliť prstom archanjela

Moje motto je, že keď máš beat, tak píš

Moja viera váži viac než na krku pár gramový kríž

V pravidelných intervaloch prežívam svoju vlastnú Casablancu. Volaj ma Rick Blaine

A zahraj to ešte raz, Sam, a zahraj to ešte raz tam

Nech viem, „ako plynie čas“, keď chlastám

A osvietenie? Prichádza vždycky ráno

Keď v bare zapnú osvetlenie

A zrazu chápem všetkých svojich démonov a aj upírov z Bladu

Že prečo na denné svetlo nejdú

A verím v človeka, v myseľ a ten zadymený priestor

Tak isto jak verím vo svoje zadumané mesto

Verím, že vesmír vie byť aj čestný

Jak, že keď som na bare tak barman, musí byt presný

Keď hľadím na človeka, nevidím tvár, ale skutky

Jak keď hľadím na stejdž, nevidím emsíz, ale kadibúdky

Latríny na rýmy, ale dnes je mi to jedno

Hľadám beat a to svetlo

[Verse 2: Lyrik]

Tam dole hlboko je prameň, hľadaj ho na dne

V tom bode, kedy portrét v zrkadle zmatnie

Keď scéna sa zatmie, po strihu nepríde nič, len

Tma v sietnici oka, vidím krysy ísť cez storočia

Potkana vyhodil aj hip-hop fanda z obloka

Je to očistný rituál hry

Zatiaľ čo ja som vyhodil z okna srdce, básne a sny

A pozerám, ako padajú pomaly do dní

Jak keď na mačacie hlavy padajú listy k jeseni

A nechávam sa spoznať, že život je bezcieľny

Jak snažíme sa presvedčiť, že neni bez ceny

To naše každodenné klišé, vžité bez zmeny

Tak sedím v šere spolu s ňou a píšem

Snažím sa pochopiť súvislosti písmen a zverokruhov

Uver mi, že žijem v džungli druhov

Býkov, levov, škorpiónov a mnoho rýb v tom

A čakám, že Bene nájde šťastný koniec Casablanky

A ja ornament svojej zaprášenej karmy

Verím v ten prach, že dosadne navždy jak splín

To tušenie sa deje potichu jak sny pre zvláštnych

Pozorujem nočnú oblohu z vinárne Argos

Je to dobrý výhľad, vo vzduchu cítiť pátos

Snívajúc o svetri Lacoste sa prepadávam do postelí

Kde veľa zmätku bolí dospelých

Som v cudzích mestách a v cudzích očiach, v ktorých čítam

Vlastné traumy z detstva, čo nechcú prestať

A rovnaký strach z pravdy čítam aj v novinách

Ale vždy v iných rovinách

Detskosť by mala ostať povinná

Pre tuneláka [?] si hovnival, je mi to jedno

Hľadám feeling a priestor, kde beat je svetlom