[Verse 1: Bene & Lyrik]

Druhý Ibalgin a tretí rum

A zub času bolí furt

Som psychosomatický ako ekzém

Svrbím, aj keď nechcem

Čo riadok, to dobrodružstvo, darling

O pôvode dobrodruhov, Darwin

Sám jak Marvin, paranoidný iPhone

Horím, ťukám, mám to

Raz, dva, raz, dva, kontrola membrán

Sluchátka stajl, svetlá na zebrách

Je ťažké prestať, prestať kecat

A dávať hlas tým bublinám

[Verse 2: Bene]

Unikám, svetlá na zebrách

A zebry na cestách, čiernobiely svet

Bla-bla-bla rap, bubliny, čo pukajú jak platne

Komix, šuštím jak papier

A keď ideme na koncert

Ou jé, kecáme väčšinou z cesty

Oukej, nonstop v práci, nikdy PN

Bo sa nechcem vypísať. Zbohom, doktor!

[Verse 3: Lyrik]

Viery sú živé kvapky, čo sa počas vekov

Premenia na záhradu z kamenných kvetov

A tak sekám sektou, vyvetrám piesok a

Kdesi v mojom strede je zas veľkolepo

Kým World Press Award man fotí peklo

Jak asfalt spieklo svetlo bômb

A našou Mekkou hýbe vleklosť

V meste ťa zdraví známy svetlonos

[Verse 4: Bene & Lyrik]

Ono to iskrí jak vedenie

V štátnych firmách, kým ja cítim

Pivo a stejky, a tak vetrám

V štyroch komorách, okná dokorán

Sme vonku z krabice jak kopýk, keď

Sníva a nechce sa mu skutočne robiť

A čína zatiaľ užitočne hreje woky, a

Kreatíva slintá a začína sa potiť

A na záver egotrip, pochop, hodí sa

Naše riadky sú veľké aj fontom Comic Sans

Vyprchal rum, zub času som vytrhol

Bolesť je len fantómova, pamätaj na to

[Outro: Lyrik]

Všetko sú to len bubliny

Všetko sú to len bubliny, bubliny, bubliny

Všetko sú to len bubliny